AI spoluprácu netreba skrývať

Ale nepovažujem za užitočné posudzovať AI spoluprácu iba podľa toho, koľko slov fyzicky napísal človek. Pre mňa je dôležitejšia otázka:

Odkiaľ pochádza myšlienka, rozhodnutie a zodpovednosť?

AI môže písať vetu bez toho, aby vlastnila názor

Veľká časť článkov na mojom osobnom webe vzniká s výraznou pomocou AI. Neskrývam to.

Zároveň však nevznikajú tak, že model dostane tému a ja následne publikujem čokoľvek, čo vygeneruje. Za textom je:

ČO JE ZA TEXTOMODO MŇA

KONTEXTmôj profesijný kontextSKÚSENOSŤmoje skúsenostiNÁZORmoje potvrdené názoryMYSLENIEspôsob, akým o problémoch premýšľamHRANICEčo nechcem tvrdiťHISTÓRIAmnožstvo predchádzajúcich rozhovorov a rozhodnutí

AI pomáha tieto veci dostať do súvislého textu. V mnohých prípadoch lepšie a rýchlejšie, než by som to urobil sám. To mi nepríde ako problém. Príde mi to ako dobré použitie nástroja.

Autorstvo nie je iba stláčanie kláves

Ak šéf nadiktuje myšlienky asistentovi a ten pripraví prvú verziu textu, nepovieme automaticky, že šéf už nie je autorom názoru.

Ak výskumník spolupracuje s editorom, editor môže dramaticky zlepšiť výsledný text bez toho, aby sa stal pôvodcom výskumu.

AI podľa mňa prináša podobnú, len oveľa intenzívnejšiu otázku: čo vlastne znamená byť autorom? Pre mňa je autorstvo najmä kombinácia:

L1Pôvod myšlienky

L2Výber

L3Úsudok

L4Schválenie

L5Zodpovednosť za výsledok

Problém nastáva, keď AI predstiera človeka

Za problematické považujem niečo iné. Keď systém vymyslí:

Tam sa podľa mňa hranica posúva. AI už neformuluje. Začína vyrábať identitu. A to je pri osobnej značke veľmi nebezpečné.

Preto potrebujeme pamäť názorov, nie generátor osobnosti

Jedna z vecí, ktoré ma pri práci na vlastnej osobnej identite začali zaujímať, je možnosť uchovávať explicitné názory.

Takýto systém podľa mňa umožňuje AI pomáhať s obsahom bez toho, aby autora potichu vymýšľala. AI má prístup k tomu, čo si myslím. Nemá povolenie dopĺňať, čo by som si asi myslieť mal.

Transparentnosť mi príde jednoduchšia než predstieranie

Nemám potrebu ku každému odseku pridávať štítok „túto vetu navrhla AI“. To by bolo absurdné. Rovnako však nechcem budovať obraz autora, ktorý všetko vytvára sám, ak to nie je pravda.

AI je dnes významnou súčasťou mojej práce. Používam ju pri výskume, architektúre, programovaní, návrhoch, kontrole aj písaní.

Dôležitejšie než skrývať tento fakt je podľa mňa vysvetľovať, akú úlohu v procese má.

Zodpovednosť sa nedá delegovať modelu

Ak je pod článkom moje meno, zodpovednosť zaň nesiem ja. Nemôžem povedať: „To napísala AI.“

Ak publikujem nepresný fakt, zlý argument alebo názor, s ktorým sa nestotožňujem, chyba je v procese, ktorý som použil.

Možno je to práve nový typ remesla

Dlho sme kvalitu spájali so schopnosťou vytvoriť výstup vlastnými rukami. S AI sa podľa mňa časť hodnoty presúva k schopnosti:

• formulovať problém,
• vytvoriť dobrý kontext,
• rozlíšiť pravdu od návrhu,
• viesť model,
• kriticky hodnotiť výsledok,
• vyberať medzi alternatívami,
• a niesť zodpovednosť za finálny výstup.

To nie je menej práce. Je to iný typ práce.

Preto AI spoluprácu nepotrebujem skrývať. Ak text skutočne vychádza z mojich názorov a ja za ním stojím, je pre mňa podstatnejšie, či je dobrý a pravdivý, než kto napísal prvú verziu každej vety.