Radšej priznám neistotu, než vytvorím falošnú istotu

Nie každá otázka má čistú odpoveď

Veľa rozhodnutí, ktoré riešim, nemá jeden správny zdroj.

V takých situáciách mi nedáva zmysel predstierať, že neistota neexistuje. Radšej chcem vedieť:

MAPA ISTOTYPRED ROZHODNUTÍM

VIEMEčo viemeNEVIEMEčo neviemeVÁHAčomu veríme viac a čomu menejSOURCEz čoho daný záver vychádzaZMENAčo by mohlo náš názor zmeniť

AI robí falošnú istotu ešte jednoduchšou

Jazykové modely dokážu formulovať veľmi presvedčivé odpovede. Práve preto podľa mňa potrebujeme byť ešte opatrnejší.

• Plynulá veta nie je dôkaz.
• Sebavedomý tón nie je miera pravdepodobnosti.
• Syntéza viacerých myšlienok nemusí automaticky znamenať, že sú správne.

Keď pracujem s AI na dôležitejšom probléme, nechcem od nej iba odpoveď. Zaujíma ma aj:

Neistota nie je to isté ako nerozhodnosť

Priznať neistotu neznamená, že nemáme rozhodnúť. V praxi musíme rozhodovať aj s neúplnými informáciami. Rozdiel je v tom, či neistotu skryjeme alebo ju zahrnieme do rozhodnutia.

Druhá veta je podľa mňa oveľa užitočnejšia. Najmä ak vieme, že existujú relevantné dôvody na opatrnosť.

Preto mám rád trianguláciu

Ak je rozhodnutie dôležité, jeden zdroj mi často nestačí. Nejde o mechanické pravidlo, že tri zdroje sú vždy lepšie než jeden. Skôr o snahu pozrieť sa na problém z viacerých nezávislých uhlov.

Práve rozpory bývajú často zaujímavejšie než zhoda.

Aj vlastný názor potrebuje hranice

Rovnaké pravidlo sa snažím používať aj pri vlastných profesijných názoroch. Môžem mať silný pohľad na branding, AI alebo systémy. Ale nechcem z každého názoru robiť univerzálne pravidlo.

TYP NÁZORUROZLÍŠENÉ

PRINCÍPstabilný princípHYPOTÉZApracovná hypotézaKONTEXTkontextový názorMODELdnešný najlepší model, ktorý sa môže zmeniť

Táto diferenciácia mi príde dôležitá. Inak sa z profesionálneho názoru veľmi ľahko stane identita, ktorú potom človek chráni aj pred lepším dôkazom.

Dôvera podľa mňa nevzniká z predstierania neomylnosti

Niekedy mám pocit, že profesionálna autorita sa stále spája s obrazom človeka, ktorý pozná odpoveď na všetko. Mne je bližší iný model.

Dôveryhodný odborník podľa mňa nemusí vedieť všetko. Mal by však vedieť, kde sa jeho odbornosť končí, čo potrebuje overiť, ako silný je dôkaz a kedy zmeniť názor.

Preto radšej poviem „neviem“ alebo „toto je zatiaľ pracovný záver“, než by som mal neistotu zakryť istým tónom. Nie preto, že by som sa chcel vyhnúť rozhodnutiu.