Framework nie je dogma

Práve preto si dávam pozor na jednu vec. Framework si veľmi ľahko začneme zamieňať s pravdou.

Keď na niečom pracujeme dlho, investujeme do toho veľa energie a systém začne fungovať, je prirodzené brániť ho.

A práve vtedy môže framework prestať plniť svoj účel.

Framework je model reality, nie realita samotná

Každý systém zjednodušuje. Vyberá určité vzťahy ako dôležité. Niektoré veci pomenúva, iné ignoruje. Definuje kategórie a hranice, ktoré nám pomáhajú pracovať.

To je jeho sila. Bez zjednodušenia by sme nemali framework. Mali by sme iba všetku komplexitu sveta naraz.

Zároveň to znamená, že každý framework má hranice.

• Môže fungovať veľmi dobre pre väčšinu situácií a zlyhať v konkrétnom kontexte.
• Môže vychádzať z najlepších dostupných informácií a neskôr naraziť na lepší dôkaz.
• Môže byť správne navrhnutý a časom zastarať, pretože sa zmenilo prostredie.

Ak si toto prestaneme pripomínať, systém sa začne tváriť ako realita samotná.

Stabilita je dôležitá

Otvorenosť k zmene neznamená meniť framework pri každom novom nápade. Taký systém by bol nepoužiteľný.

PREČO STABILITASTABILNÉ KONTRAKTY

ĽUDIApotrebujú vedieť, čo dnes platíNÁSTROJEpotrebujú stabilné kontraktyPROCESYpotrebujú jasné rozhraniaVÝSTUPYmusia byť porovnateľné

Ak každá nová diskusia otvorí všetky základné rozhodnutia, nikdy sa nedostaneme k práci. Preto považujem stabilitu za dôležitú vlastnosť.

Rozdiel je v tom, či stabilitu používame ako oporu, alebo ako obranu pred zmenou.

Zmena potrebuje dôvod

Pri vlastných systémoch sa snažím nerozhodovať štýlom „toto sa mi dnes páči viac“. Ak máme niečo meniť, chcem vedieť prečo. Môže sa objaviť:

Vtedy má zmena zmysel. Nie preto, že nový model je novší. Ale preto, že lepšie rieši problém.

Niekedy je najlepšou aktualizáciou odstránenie vrstvy

Pri budovaní systémov je veľmi ľahké pridávať.

REFLEX PRIDÁVANIA+4 VRSTVY

NOVÝ PROBLÉMpridáme pravidloNOVÝ VSTUPpridáme poleNOVÁ ROLApridáme workflowNOVÁ TECHNOLÓGIApridáme vrstvu

Výsledkom môže byť framework, ktorý pokrýva všetko – a prakticky sa nedá používať.

Jedna z vecí, ktoré som sa pri FUTUR MAX musel naučiť, je aj odstraňovať. Niekedy problém nevyrieši lepšia dokumentácia existujúcej architektúry. Niekedy treba architektúru zjednodušiť.

To býva nepríjemné. Ale sunk cost nie je argument pre zlý systém.

Zmena názoru nie je automaticky nekonzistentnosť

V osobnej aj profesionálnej komunikácii sa často očakáva konzistentnosť. Ak človek niečo tvrdil pred rokom a dnes tvrdí niečo iné, môže to vyzerať ako problém. Ja to tak nevnímam automaticky. Zaujíma ma skôr:

Prečo sa názor zmenil?

Ak sa zmenil bez dôvodu podľa momentálnej nálady, konzistentnosť problém je.

Ak sa zmenil preto, že sme získali nové informácie, otestovali pôvodný model alebo lepšie pochopili hranice problému, zmena je podľa mňa znakom učenia.

Preto chcem pri dôležitých rozhodnutiach zachovať aj ich históriu. Nie iba aktuálny stav, ale aj:

ROZHODNUTIE / HISTÓRIAVERZOVANÉ

PREDTÝMčo platilo predtýmREASONprečo sa to zmeniloREPLACESčo nové rozhodnutie nahradiloIMPACTčo táto zmena ovplyvnila

Takáto verzovanosť je pre mňa oveľa dôveryhodnejšia než predstava, že sme mali od začiatku vždy pravdu.

Výnimka nemusí znamenať, že framework je zlý

Na druhej strane nechcem frameworky rozbíjať pri každom okrajovom prípade. Každý model bude mať výnimky. Otázka je, čo nám výnimka hovorí.

Aj toto je podľa mňa súčasť práce so systémom. Nie všetky odchýlky treba normalizovať. Nie všetky treba ignorovať.

Dobrý framework musí vedieť povedať aj „neviem“

Veľmi silné systémy môžu vytvárať nebezpečný pocit úplnosti. Máme kategóriu na všetko. Máme workflow na všetko. Máme odporúčanie na všetko. Lenže svet sa nie vždy zmestí do našich polí.

Preto podľa mňa dobrý framework potrebuje aj hranice vlastnej autority. Musí vedieť rozpoznať situáciu, keď:

Možnosť zastaviť sa nie je slabina systému. Je to jedna z jeho bezpečnostných vlastností.

Framework má pomáhať myslieť, nie myslieť namiesto nás

Toto je asi najdôležitejšia hranica.

Framework je užitočný, keď znižuje počet rozhodnutí, ktoré musíme zakaždým riešiť od nuly, a zároveň nám pripomína veci, na ktoré by sme mohli zabudnúť.

Je nebezpečný, keď začne vytvárať ilúziu, že aplikácia správneho postupu automaticky vytvorí správny výsledok.

Preto mám rád systémy, ale nechcem byť ich poslušným používateľom. Chcem vedieť:

• prečo pravidlo existuje,
• na akom type poznania stojí,
• kde platí,
• kde má hranice,
• a čo by muselo nastať, aby sme ho zmenili.

Taký, ktorý nám dnes pomáha robiť lepšie rozhodnutia – a zajtra sa môže zmeniť, ak nájdeme lepší spôsob.

Práve túto schopnosť nepovažujem za slabosť systému. Považujem ju za jednu z podmienok toho, aby zostal užitočný.