AI nemusí byť odpoveďou na každý problém

Veľmi ľahko sa preto dostaneme od otázky „kde nám AI môže pomôcť?“ k otázke „ako sem dostaneme AI?“. Pre mňa je medzi nimi zásadný rozdiel.

AI je schopnosť, nie cieľ

AI nevnímam ako samostatnú stratégiu. Je to jeden typ schopnosti, ktorú môžeme vložiť do systému.

Niekedy je mimoriadne silná. Niekedy je zbytočná. A niekedy je dokonca horšia než jednoduchšie riešenie.

TYP PROBLÉMU → SCHOPNOSŤVÝBER

PRESNÁ HODNOTAdeterministický výpočetJASNÉ PRAVIDLOčasto stačí kódCITLIVÁ OTÁZKAčlovek – zodpovednosť, kontext a následkyNEŠTRUKTÚROVANÉAI – význam, hypotézy, varianty, veľké množstvo materiálu

Ak potrebujem prejsť veľké množstvo neštruktúrovaného materiálu, porovnať význam, navrhnúť hypotézy alebo pripraviť varianty, AI môže byť presne tá schopnosť, ktorá celý systém posunie.

Preto si pri návrhu radšej kladiem dve otázky v tomto poradí:

Deterministické riešenie nie je menej moderné

V technologických diskusiách sa niekedy jednoduché pravidlo javí takmer ako krok späť. Ak môže byť namiesto neho agent, prečo by sme použili obyčajný proces?

Moja skúsenosť je často opačná.

Ak je úloha stabilná, presne definovaná a opakovateľná, deterministické riešenie môže byť lacnejšie, rýchlejšie, predvídateľnejšie a jednoduchšie na kontrolu. To nie je nevýhoda. To je presne to, čo od tejto časti systému potrebujeme.

AI potom môžeme použiť tam, kde pravidlá nestačia. Napríklad pri:

• interpretácii neštruktúrovaného textu,
• syntéze viacerých podkladov,
• práci s významom,
• generovaní a porovnávaní možností,
• adaptácii na situácie, ktoré sa nedajú rozumne vypísať ako súbor podmienok,
• alebo pri úlohách, kde by manuálne spracovanie bolo prakticky neúnosné.

Tým sa podľa mňa AI nestáva menej dôležitou. Naopak. Dostane miesto tam, kde jej schopnosti dávajú najväčší zmysel.

Človek nie je fallback pre to, čo AI ešte nevie

Podobne sa pozerám aj na úlohu človeka. Človek v systéme podľa mňa nemá byť iba dočasná záplata, kým model nebude dosť dobrý.

Existujú situácie, v ktorých je ľudský úsudok súčasťou samotnej kvality rozhodnutia. Najmä keď ide o:

• zodpovednosť,
• nejasné hodnotové konflikty,
• citlivý kontext,
• strategické kompromisy,
• rozhodnutia s významným dopadom,
• alebo situácie, kde potrebujeme vedieť nielen čo sa rozhodlo, ale aj kto je za rozhodnutie zodpovedný.

To neznamená, že AI nemôže človeku pripraviť podklady, alternatívy alebo analýzu. Môže byť výborným spolupracovníkom.

Spolupracovník a vlastník rozhodnutia nie sú automaticky to isté.

Najväčšia hodnota AI podľa mňa nie je automatizovať starý proces

Veľa AI projektov začína otázkou, ako urobiť existujúcu úlohu rýchlejšie. To je legitímna otázka. Ale mňa viac zaujíma iná.

Tu vidím oveľa väčší potenciál.

AI môže umožniť priebežne pracovať s množstvom kontextu, ktoré by človek nedokázal manuálne držať v hlave. Môže pomôcť prepájať odborné databázy, pracovnú pamäť, historické rozhodnutia, nástroje a rôzne špecializované metodiky.

Môže umožniť vytvoriť pracovné systémy, ktoré by boli bez nej príliš drahé alebo organizačne komplikované.

To už nie je len zrýchlenie starého workflow. To je zmena jeho architektúry. Práve táto vrstva ma na AI zaujíma najviac.

Každá AI vrstva má aj vlastnú cenu

AI neprináša iba schopnosť. Prináša aj novú komplexitu. Musíme riešiť napríklad:

Pri jednoduchom probléme môže byť táto réžia väčšia než hodnota, ktorú AI prináša. Aj preto používam jednoduché pravidlo:

AI má svoje miesto obhájiť.

Nie vo filozofickom zmysle. Prakticky. Musí priniesť schopnosť, kvalitu, rozsah alebo flexibilitu, ktorú jednoduchšie riešenie neposkytuje dostatočne dobre.

Niekedy je správnym riešením kombinácia

V praxi väčšinou nejde o voľbu „AI alebo nie AI“. Najlepšie systémy podľa mňa vznikajú kombináciou rôznych schopností. Napríklad:

L1Deterministický zber dát

L2Presný výpočet

L3AI interpretácia častí bez štruktúry

L4Pravidlá na kontrolu hraníc

L5Ľudské rozhodnutie, kde je potrebné

Každá vrstva robí to, na čo je vhodná.

AI nemusí suplovať databázu. Databáza nemusí suplovať úsudok. Človek nemusí manuálne robiť prácu, ktorú spoľahlivo zvládne systém.

Pre mňa je toto oveľa zaujímavejšie než snaha vytvoriť jeden univerzálny AI agent, ktorý má robiť všetko.

Intenzívne používanie AI zo mňa neurobilo zástancu AI všade

Skôr naopak. Čím viac s AI pracujem, tým viac vidím, kde je mimoriadne silná – a zároveň kde jednoduchšie riešenie funguje lepšie.

Nemyslím si preto, že budúcnosť profesionálnej práce je o nahradení všetkých vrstiev jedným typom inteligencie. Predstavujem si ju skôr ako architektúru schopností.

A medzi nimi jasné hranice, odovzdávanie a zodpovednosť. Najdôležitejšia otázka potom nie je, kde ešte vieme použiť AI.

A niekedy bude odpoveďou AI. Niekedy nebude. To je podľa mňa v poriadku.